Hry, ak ich chápeme ako uzavretý systém, tak sa musia riadiť podľa určitých pravidiel. Tie pravidlá pravdaže nie sú jednotné pre každú jednu hru, ale vo svojej podstate prinášajú určitý stupeň unifikácie.

Každý systém má pravidlá a v našom prípade sú to pravidlá, ktoré existujú nielen na technickej rovine, ale aj rovine ľudskej. Keď chceme priniesť človeku hru mali by sme sa najskôr uistiť, že za jej vývojom sledujeme rovinu zábavy. Bez zábavy nie je radosť. A bez radosti sa neplatí nazývať výtvor hrou.

Ak si chceme predstaviť počítačové hry v ich jemne vymedzenej oblasti, tak môžu byť opísané ako jednota zavedenia štyroch hlavných znakov v porovnaní s klasickými, nie elektronickými hrami. Sú nimi:

 

-         Čas / priestor,

-         Automatizácia,

-         Replay ,

-         Úrovne / levely. 

 

Čas/priestor: Veľká výhoda oproti klasickým, napríklad aj detským hrám je to, že hráč sa nemusí riadiť žiadnymi zákonmi fyziky, jednoducho si sadne a nezáleží na čase a priestore, iba zapne počítač a začne hrať. Nie je obmedzovaný dennou alebo nočnou dobou, nemusí sa báť, že nechytí letiacu loptu, lebo bude už zle badateľná vďaka rúšku tmy.

Nie je obmedzený na jedno ihrisko, ale môže si vyskúšať tých ihrísk toľko, koľko mu dovolí zdrojový kód hry. Vy si tempo fyzickej hry niekedy neurčujete, lopta padá rýchlosťou a v čase, ktorý je ovplyvnený zákonitosťami fyzikálneho sveta. Taktiež trvá určitý čas, kým reálne zmeníte oblasť, v ktorej sa nachádzate. A priestorom ste limitovaný. Vo virtuálnej realite nie.

Na druhej strane, pri počítačových hrách si môžete zahrať real-time simuláciu loptovej hry a nie ste ovplyvnený ničím, iba svojou informačnou gramotnosťou a limitom pre Vás je iba výkon počítača, ktorý v prípade držania kroku s vývojom, je iba malým obmedzujúcim faktorom.

Práve táto možnosť tvorby vlastných pravidiel vo virtuálnom svete je lákadlom pre milióny hráčov. Hráči si samozrejme vedia dokonale užiť reálny život, ale pri hľadaní nových výziev siahnu práve po počítačovej hre, ktorá ich v reálnom živote obohatí o ďalší rozmer času a priestoru, aj keď len toho herného.

 

Automatizácia:  počítačové hry sa riadia automatizovanými pravidlami, ktoré boli zadané do vnútornej architektúry priamo pri vývoji.  A to znamená, že je možné vytvárať omnoho komplexnejšie hry a nielen to.

Je možné vytvárať celé umelo žijúce svety, ktoré síce sú automatizované a riadené podľa striktných pravidiel, ale tie pravidlá sú tvorené. A keď sa niečo tvorí, nemusí to byť hneď dané a záväzné. Vývojári vo svojich štúdiách transformujú svoje predstavy do toho, čo až neskôr bude dané a stane sa pravidlom pre danú hru.

V praxi to znamená, že môžete viesť obrovské vojská po rozľahlých mapách a nie ste limitovaný predstavivosťou, čo sa s nimi môže stať. Réžiu života virtuálnych bojovníkov máte vo svojich rukách.

 

Replay:  možnosť jednoduchého vrátenia sa do rovnakej hry a v rovnakom čase ako bola pozastavená. V podstate ide o to, že vďaka možnosti save/load, uložiť/nahrať  sa hráč dostane úplne do rovnakej výzvy v akej danú činnosť prerušil.

V prípade hráčovho neúspechu nemusí začínať od samého začiatku ani nie je reálne ohrozený na živote, iba stlačí klávesu a pokračuje ďalej.

V prípade automobilovej simulácie, nemusí pri virtuálnej nehode volať policajtov, ale pomocou reštartovania levelu môže začať odznova bez nejakých sankcií. Všetko na prvý pohľad nezvládnuteľné, čo pred vás hra postaví môžete skúšať dookola, kým sa nedostaví úspech.

Pokým v reálnom živote, nebýva šancí na opakovanie zákonite veľa. Hráči skutočného hokejového tímu, nemajú viac ako jednu šancu na vyhratie majstrovstiev sveta v danom roku. Hráči virtuálni áno. V tom tkvie princíp zábavy prevyšujúci frustráciu.

 

Úrovne/levely: Prvé hry ako Spacewar! alebo Pong, boli koncepčne v danej dobe najbližšie k tomu, čo nútilo hrať danú hru stále dookola. Túžba po postupe do vyššieho levelu, túžba dostať sa ďalej ako súper.

V človeku je zakódovaná súťaživosť a tieto koncepčne jednoduché hry ju využívali v plnej miere. A pravidlo dosahovania nových levelov sa využíva dodnes. Nemusí to byť iba o postupe ďalej, ale môže to byť o získaní lepšieho času na kolo ako Váš virtuálny súper, vylepšenie si postavy v RPG hrách, pomocou skúsenostných bodov a posunutie svojho virtuálneho avatara na ďalšiu, vyššiu a lepšiu úroveň.

Postupný prechod na vyššiu úroveň so sebou prináša aj úmerne zvyšovanie obtiažnosti. A preto je postupné hranie pre hráča stále novou výzvou, kde stretá v každom ďalšom levely nové a adekvátne  situácie. A celé to funguje na princípe jednoduchej ľudskej súťaživosti.

Prístupov 2793

Kvalita článku